Najväčšie kapacity na veterinárne lekárstvo u nás lámali nad vtedy dvadsaťjedenročným žrebcom Herisom palicu a majiteľke Márii Novákovej z južných Čiech odporúčali, aby ho radšej nechala utratiť, pretože mu nie je pomoci. Ako posledného stebla sa pani Nováková chytila konope – a dnes, o štyri roky neskôr, sa má Heris k svetu viac ako kedykoľvek predtým.
Kedy presne začal mať Heris zdravotné problémy a o čo konkrétne išlo?
V decembri roku 2015 dostal z nevysvetliteľných príčin a bez viditeľných dôvodov prvý záchvat. Najskôr sa začal trepať, točiť a spotil sa, a keď som prišla – bola som totiž v tú dobu mimo areálu – bol zatvorený v boxe, spotený a javil známky veľkého rozrušenia.
Tak sme zavolali veterinárku, ktorá urobila podrobnú prehliadku a vyhlásila, že Heris je slepý a že v podstate došlo k nejakému skratu v hlave. Naordinovala mu preto kortikoidy. Bol to pre mňa hrozný šok, pretože Herisa beriem ako člena rodiny.
Koľko mu bolo, keď prišiel prvý záchvat, a čo nasledovalo?
Dnes má dvadsaťpäť rokov, takže to bolo niekedy medzi dvadsiatym a dvadsiatym jedným rokom. My sme len viac-menej čakali, čo bude ďalej. Záchvaty sa začali pravidelne opakovať a veterinárku sme volali každé dva mesiace. Pani doktorka stále konštatovala, že Heris prichádza o zrak a že to vyzerá s najväčšou pravdepodobnosťou na epileptické záchvaty. Len jej bolo divné, že atak začínal tak, že akoby zakopol prednými nohami, začal sa trepať a keď bol vo výbehu, mal tendenciu utekať od stáda. Ako keby naozaj nevidel, spretrhal v podstate akékoľvek hradenie a jednoducho utiekol. Tým sa zvyšovalo aj riziko, že sebe alebo okoliu ublíži.
Táto situácia trvala asi pol roka a ja som medzitým začala jazdiť od veterinára k veterinárovi, dokonca som zašla aj na vyhlásenú veterinárnu kliniku do Brna. Chcela som mať nejakú diagnózu, aby som vedela, z akého dôvodu má Heris tieto opakované záchvaty, pretože boli častejšie a častejšie. Snažili sme sa eliminovať slnečný svit a akékoľvek vzruchy a chceli sme odhaliť príčinu.
Celú túto dobu bral kortikoidy?
Stále ich dostával, a keď mal záchvat, dostal ešte kvapky. Samozrejme ak beriete dlhodobo kortikoidy, tak to nemá pozitívny vplyv na vaše zdravie. Najhoršie bolo, že v Českej republike nie je žiadny prístroj, ktorý by sa mu do tej hlavy pozrel, takže nie je možné nejakým spôsobom určiť, či sa jedná o epilepsiu alebo o mozgový nádor alebo treba upchatú cievu a podobne.
V Brne mi nakoniec odporučili, že by mal dostávať pravidelne dávky barbiturátov, aké sa dávajú ľuďom s psychickým poškodením pri epilepsiách a podobne. Čo som odmietla, pretože moje pôvodné povolanie je zdravotná sestra a videla som, aké to má účinky na ľudí, ktorí to berú. Pri dlhodobom užívaní by to rovnako u Herisa nemohlo fungovať, pretože bol fixovaný nielen na mňa, ale aj na stádo a na voľnosť.
Aká bola situácia tesne predtým, než ste vyskúšali konope?
Na radu veterinárov bol oddelený od ostatných a mal sólo výbeh, lenže izolácia naňho tiež pôsobila negatívne. Jednoducho to bolo trápenie. Posledná rada všetkých veterinárov znela, že bude pre všetkých najlepšia, keď ho dáme uspať. Vzhľadom na to, že mal len dvadsaťjeden rokov a po ukončení športovej kariéry mal pohodový život – a pretože som na ňom naozaj citovo závislá –, tak som sa s tým jednoducho nemohla zmieriť.
Skúšala som hľadať na internete niečo na liečbu epilepsie, pretože to bolo naše najväčšie vodítko – buď bude slepý, alebo má epilepsiu, alebo mozgovú príhodu. Po tri štvrte roku sa v Brne podarilo preukázať, že slepý nie je, ale keď má záchvat, tak má pred očami zahmlené. V priebehu hľadania som narazila na meno Bushka Bryndová. Na jej webe bolo niečo o psíkoch, o mačičkách a tak ďalej. Nelenili sme, zavolali jej, dohodli si schôdzku a zašli k nej. Povedali sme jej všetko o našom probléme, naposielala som jej nejaké lekárske správy a na mieste sme sa dohodli, že Herisovi skúsime podávať konopný výťažok.
V akej forme a ako ste ho aplikovali?
Extrakt z technického konope s vysokým obsahom CBD som nariedila konopným olejom zo semienok a postupovala som tak, že som menila silu roztoku podľa toho, ako sa Heris prejavoval. Od začiatku tejto konopnej terapie bol pod dohľadom zverolekára, ktorý s konopím pracuje dlhodobo a má s ním bohaté skúsenosti. V prvej fáze nie že by liečba nefungovala, som však nepozorovala som žiadne zmeny, čo sa týka záchvatov. Pravdou bolo, že prestal byť apatický a začal silnieť. Zrazu sa ho začalo jedno z dievčat pracujúcich v stajniach báť.
On je totiž bývalý športovec, a aby mohol bezbolestne chodiť, má nad sponkami preťaté nervy. Preto keď normálne ide, môže sa stať, že zakopne. Dievčatá si potom plietli tie záchvaty s tým zakopnutím, takže som sem zrazu musela jazdiť každých štrnásť dní. Keď som prišla, nebol ani spotený, len si jednoducho z dievčat robil srandu. Začal sa správať, ako keby bol povzbudený a mal trochu radosť zo života. To bola taká prvá zmena po konope.
Výťažok v oleji dostával každý deň?
Presne tak, najprv sme začali dávať dve dávky – jednu ráno a jednu večer, potom sme prešli na dávkovanie iba večer a tak je to doteraz. Postupne sa oneskorenie medzi jednotlivými záchvatmi začalo zväčšovať. Miesto konopného oleja sme extrakt začali riediť makadamovým olejom, ktorý je vraj vhodnejší.
To je pravda, konopný na to zrejme nie je ideálny, pretože extrakt nerozpúšťa tak dobre. Ako je na tom Heris teraz?
Dnes bude brať celkom 1040. dávku. Viem to presne, pretože to mám v kalendári a vediem si podrobné záznamy. Posledný záchvat sme mali 14. decembra minulého roka.
To je úžasné
Pozrite sa naňho, ako vyzerá, to je ten žlťák, čo sa na nás pozerá.
Vyzerá k svetu úplne ako všetky ostatné kone okolo neho
Dokonca som sa vrátila do jeho sedla. Musím povedať, že pre mňa je to tá najväčšia odmena po tom, ako ho lekári odpisovali a hovorili, že mu už jednoducho niet pomoci. Kvôli nemu toto všetko vzniklo – keby som nemala ako prvého Herisa, nemala by som ani ostatné kone a celú jazdiareň.
Takže ste jazdiareň otvorila vďaka nemu?
On bol taký prvotný krôčik, až po ňom sme si zaobstarali kisberských polokrvníkov. Heris bol vždy hrozne charakterný, je to obrovská osobnosť… Už som sa aj rozplakala. Máme tu ešte nejaké doplnky ako napríklad ASA.
Čo je to ASA?
ASA je kyselina acetylsalicylová, to sme dávali na riedenie krvi alebo ako taký antioxidant. Z dlhodobého hľadiska pôsobí protizápalovo, to kvôli predpokladu, že tam mohla byť nejaká cievna nedostatočnosť v mozgu. Ďalej raz za pol roka dostáva pavúčí jed, čo je výťažok z tarantule.
Kôň si potom v podstate siahne na všetky prírodné kompenzačné mechanizmy, ktoré má v organizme. Dokáže zapojiť svoj imunitný systém, všetky svoje kapacity a endokanabinoidný systém na to, aby dokázal ešte tie účinky zosilniť. A ako čerešničku na torte mu dávame konopné výlisky.
Myslíte pokrutiny ako súčasť stravy?
Presne tak, dávame asi dvadsať deka kŕmnej dávky raz za deň. Musím povedať, že sme prestali mať akékoľvek črevné problémy kolikózneho charakteru, kopytá sú vo fantastickej forme a pozrite sa na osrstenie Herisa a ďalších kisberov – majú úplne diametrálne inú srsť, než majú cudzie kone, ktoré sú tu ustajnené. Pretože tí to nedostávajú.
A napríklad konopné pazderie ako podstielku nepoužívate?
Zatiaľ nie, pán doktor to väčšinou odporúča, až keď sú dlhodobé problémy s kopytami ako hniloba alebo roztoče. Takže zatiaľ si to nechávame v zálohe, keby náhodou taký problém vznikol. Ja sama sa musím priznať, že pijem konopný čaj, a je to super.
To pijete na spanie?
Na spanie, na upokojenie, keď mám nejaký stres a podobne. Predtým človek občas siahol po stilnoxe, ale dnes už ho nemusím.
Ešte späť k Herisovi – na akých dávkach výťažku ste začínali?
Dávky boli podstatne vyššie, než sú teraz, teraz ich postupne znižujeme. Pridávame vehikulum a znižujeme koncentráciu extraktu. Na začiatku sme dávali aj ráno a večer, jeden čas aj na poludnie, a keď mal práve záchvat, tak sme dali ďalšiu dávku.
Takže od tej doby, čo sa lieči kanabisom, ste vynechali všetky tie kortikoidy abarbituráty?
Áno, úplne všetko. Od začiatku konopnej liečby záchvaty neboli také ako predtým. Napríklad keď bol náznak naposledy v decembri, len ako keby sa zatrepal a prebehol sa. Potom sa normálne upokojil a mohli sme ho dať späť do stáda. Pán doktor totiž hovoril, že nemá zmysel ho oddeľovať, hoci iní veterinári nám tvrdili, že ho musíme držať o samote.
Ale akonáhle sme ho dali do stáda, tak keď už to naňho prišlo, znášal to podstatne lepšie. Prebehol sa s ostatnými, nepretrhal žiadne ohradenie a jednoducho to aj vďaka nim ustál. Ostatné kone ho dokonca strážili, to vidíte, ako naňho dávajú oni pozor. Kôň je stádové zviera, medzi ostatnými sa úplne upokojil a tú svoju chorobu prijal. Keď je sám v boxe, má väčší stres, vždy potrebuje mať nejakého spoločníka.
Dávali ste potom veterinárom nejakú spätnú väzbu, že to s konope zabralo?
Som v kontakte s jedným pánom doktorom z Brna, ktorý mi hovoril, že keď budem mať nejaké výsledky, mám mu zavolať. A tak mu raz trebárs za štvrť roka zavolám: „Pán doktor, Heris je v takej a takej kondícii, má sa perfektne…“ Načo sa pán doktor vždy pýta, či by som pre neho nemala nejaké výsledky. A ja hovorím: „Ale ja vám nemám ako dať výsledky, ja vám môžem len povedať, že mu dávame konopný extrakt.“ A on že by to hrozne rád videl a sám by to hrozne rád vyskúmal a preskúmal. Tak som mu ponúkla kontakt na svojho pána doktora, ale to je všetko, čo pre to môžem urobiť.
Nemali ste z konope strach, než ste ho začali Herisovi dávať?
Poviem vám to takto. Mrzí ma to, pretože som v tomto ohľade bola úplne, úplne hlúpa. Pretože som hovorila, že z „hulenia“ sa len blbne… A potom, keď je človek v núdzi a vyskúša to… Aj kĺby ma vďaka konope prestali bolieť. Dnes už, ako sa hovorí, zase skáčem cez kaluže.
To si mažete mastičkou?
Nie. Normálne som brala kvapky s výťažkom, pretože som cítila, že starnem, začínam sa trošku lúpať, ale hlavne ma hrozne boleli kolená. A teraz ma už nebolia.
💡Zdroj: magazin-konopi.cz
